Obec Sződ sa nachádza v Madarsku, v Pe^(1)»skej 3/4upe, vo vzdialenosti 30 km severovýchodne od Budape^(1)ti, 7 km juhovýchodne od Vácu, a 3 km od Dunaja.

Názov obce vznikol zo zámena belavej, svetlej pusty, po madarsky nazvanej. Prvé zmienky v listinách o obci pochádzajú z roku 1255, ked mô3/4eme e`íta» o Sződskom Sigfridovi, i^(1)pánu 3/4upy Fejér. Sződsky farár Márton v rokoch 1332-1333 v pape3/4ských desiatkach priznáva 2 marky ako príjem. Tatari v obci, ako aj vo Váci a v okolitých dedinách vykonali veliké pusto^(1)enie. Neskor^(1)ie obec pre^(1)la do rúk rodiny Szécsy. V dobe podmanenia nestala sa obec neobývanou, ale mala len 4 chudobných obyvatelov.

Pamiatkou Sződu na turecké e`asy je voµakedy dobrú pitnú vodu dajúca turecká studna (Török-kút) a názov ulice Tabán. Pozdej^(1)ie obyvatelia obce pre^(1)li na vieru reformátsku. V dobe bojov Rákocziho za slobodu, v roku 1704 obec Sződ dala kurucským vojskám 7 vojakov. V roku 1735 od rodiny Madách obec kúpil Anton Grassalkovich. Katolická fara bola znovuorganizovaná roku 1740, a matrika krstení je vedená tie3/4 od tejto doby. Barokový kostol bol postavený v rokoch 1743-1744, pravdepodobne na základoch ruín starého kostola. Sochy Panny Marie a anjelíkov z XVIII. storoe`ia predstavujú vysokú kvalitu umenia. Budova fary obce je slohu copf, a bola vybudovaná v rokoch 1778-1781. Kostol a budova fary boli postavené z ^(1)tedrosti vtedaj^(1)ieho velkodű(1)ného patrona grofa Antona Grassalkovicha. Po tureckých e`asoch, v dobe znovuosídlenia z jednej strany tu usadil Grassalkovich totov (slovákov) z hornozemia, z druhej strany sa tu usadili sikulské (székely) rodiny z Transilvánie. V rokoch 1848-1849 v dobe bojov za slobodu Sződe`ania odporovali organizácii národnej milície.V druhej polovine XIX. storoe`ia ^(1)lachtické rodiny Szalachy, Gajáry, Nemeskéri Kiss, Floch-Reyhersberg na území obce postavili svoje kúrie (ka^(1)tiely). I. A II. svetová válka z radov obyvatelstva obce vzala mnoho obetí. Do poloviny XX. storoe`ia obyvatelia obce 3/4ili z polnohospodárdtva, pozdej^(1)ie sa umiestnili v priemysle vo Váci a Ujpe^(1)ti. V následku dohovoru o výmene obyvatelstva v rokoch 1946-1948 totom (slovákom) sa priznávajúcich mnohí, skoro dvesto µudí opustilo obec a presídlili sa do vtedaj^(1)ieho Ceskoslovenska. Voµakedy z pomedzi okolitých obcí obce Göd (Alsógöd, Felsőgöd), Sződliget a Csörög patrili na^(1)ej obci. V rokoch 1930 bolo do obce zavedené elektrické osvetlenie, v rokoch 1980 vodovod, v rokoch 1990 plynovod a telefonná sie» boli tie3/4 rie^(1)ené. V roku 2002 bola vybudovaná sie» kanalizácie a systém kábelovej televízie, a taktie3/4 boli vyasfaltované cesty obce.

Poe`et obyvatelov v roku 2003 o niee`o presahoval 3000 µudí. Pracovné mo3/4nosti v obci mimo ^(1)tátnych in^(1)titúcií boli skoro výnimoe`ne len u firiem, vzniklých z rolníckeho dru3/4stva.

Pozoruhodnosti obce: pamätník I. Svetovej války (Matka Bo3/4ia Hungarie), pamätník II. svetovej války, pamätný stlp 1848-49, barokový kostol, barokové sochy v kostole, rokoková kazatelnica, socha pape3/4a svätého Orbána, budova fary v slohu copf. Budova vodného mlynu z XVIII. storoe`ia sa stala necharaktérnou v dôsledku niekoµkonásobných prestavieb.